Personalizmus a súčasnosť

Personalizmus a súčasnosť 2010
doc. PhDr. Pavol Dancák, PhD.
PhDr. Dušan Hruška, PhD.

 

 

Personalistická filozofia vniesla do dejín ľudského myslenia nový pohľad na človeka. Veľký dôraz sa položil na fenomén medziľudských vzťahov, ktoré podľa personalistov tvoria základné východisko pri plnohodnotnom sebapoznaní a rozvoji ľudskej osoby. Vzťah Ja – Ty však neostáva len v antropologickej rovine, ale necháva preniknúť transcendentnou dimenziou, ktorá sa prejavuje v etickom kontexte. Skúsenosť s bezpodmienečným Božím prijatím človeka sa stáva vzorom pre prehlbovanie vzájomnej úcty a lásky v medziľudských vzťahoch.

Evidentne zvýšený záujem o podstatu človeka vo filozofii v 20. storočí súvisí s doposiaľ nevídaným rozvojom exaktných vied a techniky, ale aj s ohrozeniami, ktoré z tohto rozvoja vyplynuli a stále vyplývajú. Zároveň sa v tomto období upevňovalo presvedčenie, že svet v ktorom žije človek sa nedá vysvetliť ako svet objektívne daných faktorov, ktoré by bolo možné nazerať nezávisle od činnosti ľudí, ale ako svet symbolov a významov, ktoré sú súčasťou, ale aj výsledkom ľudského myslenia a konania.

Technologický pokrok v dvadsiatom storočí zásadným spôsobom pozmenil obraz, ktorý mal človek o sebe samom, ako aj o svojich možnostiach zasahovať do vlastného bytia. Prvotné nadšenie nad novými možnosťami vystriedalo znepokojenie. V súčasnosti sa človek nachádza prvýkrát v situácii, keď môže kontrolovať mnohé aspekty svojej existencie a účinne ich ovplyvňovať. Zároveň ľudské konanie má dnes skutočne dosah na celú Zem a v kontexte skúseností so svetovými vojnami, vyhladzovacími tábormi, teroristickými akciami, finančnou krízou a v konfrontácii s možnosťou nukleárnej a ekologickej katastrofy, človek na počiatku tretieho tisícročia trpí stratou nádeje. Vo filozofickom diskurze, ale aj v životnej praxi, sa otvárajú témy, ktoré majú personalistický rozmer. Kríza nádeje je krízou základov, čo personalizmus reflektuje ako východiskový bod filozofického myslenia: „Filozofia sa kedysi rodila z úžasu nad obklopujúcim svetom (Aristoteles). A potom aj z pochybnosti (Descartes). A teraz, na našej zemi, sa rodí z bolesti“ (Tischner).

Hlavné témy personalizmu boli vymedzené reakciou na krízu západnej spoločnosti, no udalosti na Wall Street v roku 1929 ešte zďaleka neboli tým najhorším z toho, čo ľudstvo ešte len čakalo. Utrpenie dvadsiateho storočia neočakávaným spôsobom ohrozilo človeka, ktorý si zrazu uvedomil, že nie je ohrozovaný len jeho život, ale že v nebezpečenstve sa ocitla samotná jeho podstata a ľudská identita. V neistej dobe sa začali hľadať istoty, ale ani tie nemali trvalý charakter a po proklamovanej smrti Boha sa ohlasuje aj smrť človeka.

V hlbokých antropologických úvahách Max Scheler bránil dôstojnosť a hodnotu ľudskej osoby proti absolutistickému panteizmu a prírodovedeckému pozitivizmu. Poukázal na metodologické limity exaktných vied, čo bolo veľmi dôležité v dobe, v ktorej mnohé redukcionistické koncepty sa snažili uzatvoriť človeka do materiálnej oblasti. Zdôrazňoval, že osoba nemôže byť považovaná za vec, substanciu alebo objekt. Schelerová koncepcia osoby je dynamická. Osoba je konkrétna a sama osebe predstavuje podstatnú jednotu bytí aktov najrozličnejšej podstaty. Scheler koncipuje ontologický princíp postavený na čistej aktualite, ktorým prekonáva klasický grécky model dokonalosti chápaný ako niečo ideálne, a preto nemenné. Tento akt je časový, činné duchovno, vlastný každému človeku, umožňujúci súdiť a cítiť podľa princípov zmysluplnosti a pravdivosti, krásy a predovšetkým lásky. Pravda, krása a láska predstavujú duchovný základ aktivity osoby. Sú to princípy dynamické a racionálne ťažko uchopiteľné. Zdôrazňuje význam etiky a axilógie. Základom akéhokoľvek morálneho poriadku je osoba, ktorá je v procese objavovania hodnôt autonómna a má primát pred sociálnymi štruktúrami.

Autori

 

… ak vás tieto slová zaujali, pokračovanie nájdete v knihe …

OBSAH KNIHY:

• Filozofické základy personalizmu
• Jaki personalizm? Szerokie i waskie rozumenie personalizmu
• Osoba i relacije osobowe w tomizmie konsekwentnym
• Personalistický charakter filozofie Paula Ricouera
• Renaissance of the sacred in the philosophy
• Substanciálnosť osoby a jej súčasné znehodnotenia
• Metafyzika konca metafyziky
• Kritika Foucaultovho dehumanizmu
• The Phenmenological – axiological personalism according
• “Ja a ty” – Kierkegaardov koncept blížneho
• Spirituálna vízia osoby
• Pośredniość w filozofii ks. Józefa Tischnera
• Recognition as the Fundation of Moral Obligation
• Vplyv Maxa Schelera na Viktora Emanuela Frankla v chápaní osoby
• Niekoľko poznámok k personalizmu ako aj pokus o načrtnutie personalizmu nádeje
• Chápanie osoby vo filozofii Berďajeva
• Úzkosť ako predpoklad personálnej identifikácie človeka
• Osoba, czyn, dramat. personalistyczne ispiracje Wojtyly i Tischnera
• Personalizmus a náboženstvo
• Personalizm w Stromatach Klemensa Aleksandryjskiego
• Význam utrpenia v odkaze Sorena Kierkegaarda – Vzťah človek – Boh
• Smrť, vzkriesenie a posmrtný život človeka v chápaní judaizmu
• Doświadczenie religijne, jako aspekt etycznego samopoznania
• Perspektywa personalistyczna pism Cypriana Nordwida
• Univerzálny personalizmus vo filozofickom a teologickom myslení
• Človek – brat za ktorého zomrel Ježiš Kristus
• Personalistyczne uwarunkowania semejotycznej koncepcji cudu
• Personalizmus a pedagogika
• Student osoba – personalistyczna wizja wychowania
• Glowne zagadnienia pedagogiki personalistycznej
• Polska pedagogika inspirowana chrześcijaństwem wobec
• Personalistyczne podstavy edukacji wedlug Jana Pawla II.
• Wdzieczność jako wartość w kontekście wychowania personalistycznego
• Personalizmus spoločnosť
• Rozwój a jakość zycia wspólczesnego czlowieka
• Žena a rodina v Mounierovom personalizme
• Antipersonálnosť demokracie ako štátneho zriadenia
• Personalizm ekonomiczny
• Koncepcje czlowieka w nurtach feministycznych
• Kobiecość i meskość – ponowoczesne wzorce osobowe
• Perosnalism and the Dilemmas of Contemporary Ethics
• Rola personalizmu we wspólczesnej dyskusji nad prawami czlowieka
• Godność osoby podstawa dzialań we wspólcznej pomocy spolecznej
• Bonum Comunae v chápaní predstaviteľov personalizmu ĺublinskej školy
• Personalizmus a dilemy súčasnej kultúry
• Komunikowanie medialne jako manifestacja osoby
• Životné hodnoty v interpersonálnych vzťahoch
• Od autorytetu instytucjonalnego do osobowego…
• Personalizmus a aktuálne kultúrne výzvy
• Sociálno-antropologická reflexia človeka v kontexte masového rozmeru kom.
• Kultura rozwojem osobowym czovieka
• Adresár autorov

 

Autori:
doc. PhDr. Pavol Dancák, PhD.
PhDr. Dušan Hruška, PhD.
ThDr. Radovan Šoltés, PhD.
dr. Marek Rembierz
Recenzenti:
prof. ThDr. Jozef Jarab, PhD.
prof. ATH dr hab. Wieslaw Wójcik
prof. uŚ dr hab. Ewa Ogrodzka – Mazur
prof. ThDr. PhDr. Amatius Akimjak, PhD.
doc. ThDr. Štefan Mordel, PhD.
Tlač:
Tlačiareň svidnícka s.r.o.
Technická spolupráca:
MENTA MEDIA s.r.o.
Vydavateľ: 
Prešovská univerzita v Prešove,
Gréckokatolícka teologická fakulta
Katedra filozofie a religionistiky
Počet strán 486
ISBN 978-80-555-0135-2
EAN 9788055501352

 

Dohodnutá predajná cena 15,71 EUR
Zvyčajne knihu posielame do 5 dní

 

 

Knihu si môžete objednať – stačí vyplniť formulár:

 

 

 

 

Chceme Vám vždy ponúknuť to najkvalitnejšie…