Sofia v dejinách
prof. ThDr. Ján Šafin, PhD.

V čase najväčšieho rozpálenia pozitivistických okúzlení ruskej spoločnosti, keď sa zdalo, že všetky otázky sú vyriešené a už aj vyriešené vedou, a viera bola predstavovaná ako prejdená, vyžitá a zastaralá etapa historického rozvinutia ľudstav, dvadsaťšesť ročný Vladimír Solovjev vystúpil v Peterburgu s verejnými “Čítaniami o Bohočlovečenstve”. Toto bola inšpirovaná apológia kresťanskej viery. Na jednej strane Solovjev ukazoval, že jedine v religióznom nazeraní sveta je dosahované skutočné ospravedlnenie života, odhaľuje sa a upevňuje jeho zmysel a hodnota. Na druhej, tak povediac, ospravedlňoval Bohom zjavovanú pravdu pred tvárou ľudského chápania, odhaľujúc hlbinnú zhodu obsahu kresťanskej dogmatiky a najvyššími výdobitkami filozofického nazerania (pojímania) rozumom.

Samotný Solovjev nazýval svoj svetonázor “Filozofiou celostného poznania” a práve v takejto kvalite všetko objímajúceho syntetického zámeru ho kládol proti historicky sa utvoriacim systémom “abstraktných princípov”. Neriskujúc pád do hrubého omylu, je možné povedať, že Solovjev neuznával existenciu zablúdení.  Lživosť akéhokoľvek súdu, tvrdil, nie je obsiahnutá v jeho prirodzenosti (physis), ale v jeho nepovinnom tvrdení (thesis), v systéme poznania v neplnosti alebo jednostrannosti.  Ani jeden mysliteľ sa podľa Solovjova v plnosti nemýlil (neupadal do herézy), nehovoril lži v ich podstate, chybné bývalo iba prekrútenie čiastočnej pravdy na pravdu výlučnú a všecelú. Jedno a to isté tvrdenie môže byť aj pravdivé, i lživé v závislostiod toho, s ktorými inými je spájané. Preto Solovjev prijíma do svojej konštrukcie takmer všetky historicky sa utvoriace učenia, počínajúc Bibliou a končiac socializmom a teóriou Darwina.

V jeho chápaní aj Boh ja práve v dôsledku toho Pravda, Dobro a Krása, že je absolútny, bezpodmienečný, nekonečný, že “Sebou všetko napĺňa, objíma, hýbe, utvára,” že mimo Neho niet ničoho, inými slovami, ON je Všejediným počiatkom (princípom), centrom a cieľom všetkého bytia. Analogicky aj náboženstvo (relígia) je vyššia pravda práve pre to, že sebou objíma a pritom v hodiacej sa (správnej) perspektíve  - a teda to, čo súc zobraté samo o sebe, v jednotlivosti, bolo by lživé, v religióznom kontexte sa stáva pravdivým. Neprítomnosti absolútnej lži odpovedá neprítomnosť absolútneho zla. A opäť podľa prirodzenosti neexistuje nič zlé, a zlým sa ten-ktorý pohyb ľudskej vôle nejaví sám o sebe. “Neuznávam existujúce zlo ako večné, ” napísal Solovjev, “neverím v (existenciu) čerta”.

 

… pokračovanie v knihe …

OBSAH KNIHY:

• Namiesto predhovoru otec Georg Florovsky
• Úvod
• Hagia Sofia – Chrám Božej Múdrosti v Konštantínopole
• Chrámy Svätej Sofie a učenie o Premúdrosti Božej na starej Rusi
• Múdrosť Božia v ikonografii
• Premene ikonoboreckej herézy
• O diele pisára Ivana Michajloviča Viskovatého
• Viskovatého predchodcovia a nástupcovia
• O ďalšom osude Sofie v ruskom teologickom vedomí
• Korene sofiologickej herézy
• Jakob Boehme, Quirin Kuhlmann a predrevolučné Rusko
• O novgorodskej ikone Sofie – Premúdrosti Božej
• Strigoľníci a židovstvujušči
• O kijevskej ikone svätej Sofie
• Záver
• Použitá literatúra
• Obsah

Autor:
prof. ThDr. Ján Šafin, PhD.
Recenzenti:
Doc. Alexander Cap,CSc.
PhDr. Valerij Kupka, PhD.
Technický redaktor:
prof. ThDr. Štefan Pružinský, CSc.
Technická spolupráca:
MENTA MEDIA s.r.o.
Počet strán 130
ISBN: 80-8068-350-6
EAN: 9788080683504

Dohodnutá predajná cena 12,02 EUR

Zvyčajne knihu posielame do 5 dní

Knihu si môžete objednať – stačí vyplniť formulár:

 

 

 Chceme Vám vždy ponúknuť to najkvalitnejšie…